Talianska strava je vynikajúca. Treba však radšej vojsť do tej najzastrčenejšej reštaurácie a pozrieť dnu, či je tam dosť domácich. Ak je ich veľa - tak tam určite dobre varia. Taliani sú povestní tým, že sú verní svojej obľúbenej reštaurácii a chodia do nej dlhé roky a nestriedajú ich.
Na hlavných triedach varia hlavne pre turistov, v bočných uličkách je zas viac domácich.
Na hlavných triedach varia hlavne pre turistov, v bočných uličkách je zas viac domácich.
V talianskej kuchyni prevládajú pôvodné, jednoduché vidiecke jedlá. Aj keď sú tu veľké krajové rozdiely, predsa len bežné využitie morských rýb a rakov, množstva cestovín a rôznych antipást sú jej spoločným znakom. Z tukov sa na severe krajiny používa prevažne maslo a práve tu, v pádskej nížine, je aj najväčšia európska produkčná oblasť ryže. Na severných svahoch Apenín, v kraji Emilia-Romagna sa hojne používa bravčová masť. Je tu zvýšená produkcia teľacieho mäsa, ktoré hrá v talianskej kuchyni veľkú úlohu. V Toskánsku a na juhu Talianska sa používa olivový olej.
Z talianskej kuchyne poznáme najmä rozličné cestoviny, či už sú to makaróny, špagety, ditali (veľké kolienka), rigatoni (zahnuté kolienka), chiteretti (úzke kolienka), vermicelli (vlastové rezance), canneloni (široké rúrky), tortellini (prstene), ravioli (plnené taštičky) a iné druhy, ktoré sa predávajú po celom svete. Najpopulárnejším talianskym jedlom je pizza. Tento slaný koláč s mäsovou, rybacou, zeleninovou, ovocnou či inou plnkou sa ako rýchle občerstvenie pripravuje pred očami zákazníka v malých reštauráciách. Pôvodne bola pizza jedlom chudobných vrstiev Neapola a jeho okolia.
Taliansko je aj vinárska veľmoc
Je vlastne pravlasťou všetkých európskych viničov a vinohradov. Najlepšie druhy vín sa predávajú priamo v pestovateľských obvodoch a treba za nimi pomerne ďaleko cestovať.
Dnes sa kvalitné talianske vína označujú na nálepke písmenami D.O.C. (denominazione d'origine controlata - kontrolovaný pôvod vína). Vína pochádzajúce z najlepších vinárskych oblastí majú na etikete označenie Classico.
U nás obľúbené červené víno Chianti je z Toskánska a je to zmes štyroch druhov vína (75 % Sangiovese, 15 % Trebiano a Malvasia a 10 % Canaiola). Dozrieva tri roky v dubových sudoch a po dvojitej komisionálnej kontrole sa stáča do sedemdecových fliaš s označením Riserva. Na etikete je vyobrazený čierny kohút v zlatom poli uprostred červenej pečate. Znak sa nezmenil od 16. storočia, kedy ho namaľoval maliar Visari.
Z bielych talianskych vín sa najvyššie hodnotí Soave classico z benátskej oblasti. Aj to je zmes dvoch druhov vín: 80 % Galnanega a 20 % Trebiano di Soave, ktoré sa rodia vo vinohradoch 13 obcí. V Ríme je obľúbené vidiecke víno Frascati a marino z oblasti Castelli Romani južne od mesta.
U nás sú z talianskych vín najobľúbenejšie biele, ružové a červené vermúty chýrnych značiek Barbera, Campari, Cinzano, Gancia a Martini. Sú to silne korenené vína, ktoré sa podávajú buď ako aperitív, alebo slúžia ako základ pri miešaní koktailov. Ale Taliani majú aj jeden vynikajúci nápoj zo sladkých a trpkých mandlí - Amaretto di Saronno. Prvý raz ho vraj pripravila z lásky mladá žena v mestečku Saronno, severne od Milána. Meno tej ženy zostalo neznáme, no meno jej lásky poznáme - bol to maliar Bernardino Luini, ktorý svoj ideál zvečnil na freske v miestnom kostole.
Z talianskych syrov je u nás najznámejší tvrdý syr parmezán (parmigiano), ktorý môžeme veľmi vhodne nahradiť oštiepkom (skúste ho nastrúhať a nechať presušiť. Takto bude podobný parmezánu, slanší a trochu mastnejší.). Alebo ešte lepšie si môžete kúpiť syr Hiadlovec z farmy Braunvieh v Slovenskej Lupči. Parmezán sa vyrába od 13. storočia v okolí mesta Parmy, stále podľa rovnakej receptúry. Podľa času uležania sa delí na tri druhy: vechio, stravecchino a stravecchione. Ten posledný, najstarší druh je aj najdrahší. Výborným plesňovým syrom so zelenými žilkami, ktorý niekedy dostať aj u nás, je Gorgonzola z okolia Milána. Jemným a málo slaným syrom je Bel Paes z mestečka Melzo, východne od Milána, ktorý sa chuťou veľmi podobá nášmu syru Blaťácke zlato. V Neapoli je najobľúbenejším syrom mäkká Mozarella, ktorá sa veľa používa na prípravu pizze.
Z talianskej kuchyne poznáme najmä rozličné cestoviny, či už sú to makaróny, špagety, ditali (veľké kolienka), rigatoni (zahnuté kolienka), chiteretti (úzke kolienka), vermicelli (vlastové rezance), canneloni (široké rúrky), tortellini (prstene), ravioli (plnené taštičky) a iné druhy, ktoré sa predávajú po celom svete. Najpopulárnejším talianskym jedlom je pizza. Tento slaný koláč s mäsovou, rybacou, zeleninovou, ovocnou či inou plnkou sa ako rýchle občerstvenie pripravuje pred očami zákazníka v malých reštauráciách. Pôvodne bola pizza jedlom chudobných vrstiev Neapola a jeho okolia.
Taliansko je aj vinárska veľmoc
Je vlastne pravlasťou všetkých európskych viničov a vinohradov. Najlepšie druhy vín sa predávajú priamo v pestovateľských obvodoch a treba za nimi pomerne ďaleko cestovať.
Dnes sa kvalitné talianske vína označujú na nálepke písmenami D.O.C. (denominazione d'origine controlata - kontrolovaný pôvod vína). Vína pochádzajúce z najlepších vinárskych oblastí majú na etikete označenie Classico.
U nás obľúbené červené víno Chianti je z Toskánska a je to zmes štyroch druhov vína (75 % Sangiovese, 15 % Trebiano a Malvasia a 10 % Canaiola). Dozrieva tri roky v dubových sudoch a po dvojitej komisionálnej kontrole sa stáča do sedemdecových fliaš s označením Riserva. Na etikete je vyobrazený čierny kohút v zlatom poli uprostred červenej pečate. Znak sa nezmenil od 16. storočia, kedy ho namaľoval maliar Visari.
Z bielych talianskych vín sa najvyššie hodnotí Soave classico z benátskej oblasti. Aj to je zmes dvoch druhov vín: 80 % Galnanega a 20 % Trebiano di Soave, ktoré sa rodia vo vinohradoch 13 obcí. V Ríme je obľúbené vidiecke víno Frascati a marino z oblasti Castelli Romani južne od mesta.
U nás sú z talianskych vín najobľúbenejšie biele, ružové a červené vermúty chýrnych značiek Barbera, Campari, Cinzano, Gancia a Martini. Sú to silne korenené vína, ktoré sa podávajú buď ako aperitív, alebo slúžia ako základ pri miešaní koktailov. Ale Taliani majú aj jeden vynikajúci nápoj zo sladkých a trpkých mandlí - Amaretto di Saronno. Prvý raz ho vraj pripravila z lásky mladá žena v mestečku Saronno, severne od Milána. Meno tej ženy zostalo neznáme, no meno jej lásky poznáme - bol to maliar Bernardino Luini, ktorý svoj ideál zvečnil na freske v miestnom kostole.
Z talianskych syrov je u nás najznámejší tvrdý syr parmezán (parmigiano), ktorý môžeme veľmi vhodne nahradiť oštiepkom (skúste ho nastrúhať a nechať presušiť. Takto bude podobný parmezánu, slanší a trochu mastnejší.). Alebo ešte lepšie si môžete kúpiť syr Hiadlovec z farmy Braunvieh v Slovenskej Lupči. Parmezán sa vyrába od 13. storočia v okolí mesta Parmy, stále podľa rovnakej receptúry. Podľa času uležania sa delí na tri druhy: vechio, stravecchino a stravecchione. Ten posledný, najstarší druh je aj najdrahší. Výborným plesňovým syrom so zelenými žilkami, ktorý niekedy dostať aj u nás, je Gorgonzola z okolia Milána. Jemným a málo slaným syrom je Bel Paes z mestečka Melzo, východne od Milána, ktorý sa chuťou veľmi podobá nášmu syru Blaťácke zlato. V Neapoli je najobľúbenejším syrom mäkká Mozarella, ktorá sa veľa používa na prípravu pizze.
Talianska kuchyňa v skratke
Zachováva si národný charakter – je svojská, typická, pestrá
Vyznačuje sa jednoduchou prípravou pokrmov
Dominantou sú cestoviny, ktoré sa podávajú studené aj teplé, predjedlo – hlavné jedlo - prílohy
Cestoviny ako prílohy nepodávajú - potrpia si na ich dokonalú prípravu
Zachováva si národný charakter – je svojská, typická, pestrá
Vyznačuje sa jednoduchou prípravou pokrmov
Dominantou sú cestoviny, ktoré sa podávajú studené aj teplé, predjedlo – hlavné jedlo - prílohy
Cestoviny ako prílohy nepodávajú - potrpia si na ich dokonalú prípravu
Veľmi obľúbené sú husté polievky - minestróne (hlavne na večeru)
Mäsité pokrmy sa pripravujú z hovädzieho, teľacieho, jahňacieho, bravčového- ale len chudé a ryby
Ako príloha ryža, zemiaky takmer vôbec, tiež ako príloha veľa zeleniny
Okrem korenia používajú aromatické byliny – rozmarín, bazalka, šalvia, zmesi korenia
Používa sa veľa syrov, z nápojov víno. ALE k pizzi je to jednoznačne pivo.
Mäsité pokrmy sa pripravujú z hovädzieho, teľacieho, jahňacieho, bravčového- ale len chudé a ryby
Ako príloha ryža, zemiaky takmer vôbec, tiež ako príloha veľa zeleniny
Okrem korenia používajú aromatické byliny – rozmarín, bazalka, šalvia, zmesi korenia
Používa sa veľa syrov, z nápojov víno. ALE k pizzi je to jednoznačne pivo.
Trattoria je väčšinou rodinný podnik, kde ponúkajú domácu kuchyňu. Jednoducho zariadená, s typickou kuchyňou, dobrým jedlom za dobré ceny. Ristorante je formálnejšia, väčšinou je tu väčší výber jedál. Osteria je hostinec s niekoľkými jedlami a nekonečným množstvom vína. Pizzérie ponúkajú okrem pizze aj antipasto - predjedlá, cestoviny, mäsové a bezmäsité jedlá. V centre (centro storico) je veľa dobrých reštaurácií. Turistické pasce sa dajú jednoducho rozoznať, uniformné, vychvaľujúce sa, drahé miesta po celom meste. Lacné reštaurácie sú okolo Via Cavour a Termini – niektoré sú však pochybné. Ak sa neponáhľate, oplatí sa odbočiť k San Lorenzo, je tam študentská štvrť, kde sa dá najesť za rovnaké ceny oveľa lepšie. Rovnako v okolí stanice Termini sú cudzokrajné reštaurácie, z ktorých minimálne tú indickú sa oplatí vyskúšať.
Na juh od centra vo štvrti Testaccio sú dobré a lacné trattorie, podobne je to v Trastevere tradičnom rímskom centre reštaurácií, alebo v krivoľakých uličkách od námestia Navona smerom k Tiberu.
Medzi rímske špeciality patria: Carciofi alla romana (artičoky na rímsky spôsob), Puntarelle (šalát z čakanky), cestoviny Bucatini alla Amatriciana, Spaghetti alla "Carbonara", Abbacchio alla "scottadito" (jahňacie), Rigatoni con la "Pajata", Scaloppine alla romana (teľacie s čerstvými artičokmi), Coda alla "vaccinara" (hovädzí guláš), trippa(držkový prívarok s parmezánom). Raňajky sú nielen v Ríme ale v celom Taliansku sladké a veľmi často v bare takpovediac na stojáka. Preto sa nečudujte, že bary sú okolo 10 hodiny vždy plné prekrikujúcich sa ľudí, ktorý si objednávajú svoje espresso a nejaké to cornetto, či už čisté, s krémom alebo nutelou.
Pizza, lepšie pizzerie pečú často len večer, pretože sa tradične pečú v peci na drevo a cez deň je priveľmi teplo. Ako predjedlo skúste pečenú sladkovodnú tresku (baccala), fritované cuketové kvety (fiori di zucca), ryžové guľky (suppli). Rímska pizza je známa pre svoj tenký okraj. Lacný spôsob stravovania je Pizza al Taglio ( pizza predávaná po častiach), predávaná na váhu a s rôznorodým obložením.
Panini – sendviče sa predávajú zohriate (caldo), alebo studené.
Miestna gastronómia podľa mňa opäť prekvitá. A tento trend bude pokračovať.
RispondiEliminaSkontrolujte https://gastromania.sk